facebook

V Liptove dokončili prvý úsek diaľnice pred takmer polstoročím

Stačí letmý pohľad do štatistík dopravnej nehodovosti a je zrejmé, že cesty v okresoch Ružomberok a Liptovský Mikuláš patria na Slovensku k najrizikovejším.

Výstavba mosta v Podturni.(Zdroj: TASR)

Liptovský lievik, cez ktorý v súčasnosti prejde každý deň asi 14-tisíc vozidiel, nemožno obísť. Dôvodom je nedokončený liptovský úsek D1, ako súčasť plánovanej 460-kilo-metrov diaľnice z Bratislavy do Košíc.

Prvý úsek D1 v Liptove ukončili v roku 1976 na rozhraní obcí Uhorská Ves a Liptovský Ján v miestach, kde mal onedlho stáť v tom čase naplánovaný najdlhší vyše kilometer dlhý diaľničný viadukt v ČSSR.

Na západ od Liptovského Mikuláša pokračovali vo výstavbe diaľnice po Ivachnovú. Tam pri Kozom vŕšku diaľničné provizórium končí. Finále ukončenia diaľničného úseku, súčasť spojnice medzi Bratislavou a Košicami, bude asi o deväť rokov, teda po pol storočí od začiatku výstavby.

Príbeh liptovskej diaľnice je ako turecká telenovela, staviame ju vraj ako v Indii, kde mechanizmy nahrádzajú ľudskou silou – jamu pre pilier základu kopú desiati týždeň, namiesto stroja, ktorý to isté spraví za pár hodín. Netreba sa diviť, staviame pomaly, neefektívne. Oveľa rýchlejšie pribúda počet vozidiel i havárii.


Najdrahší a najkomplikovanejší

Spolu s financiami zo štátneho rozpočtu sú k dispozícii aj eurofondy, ktoré sú nevyhnutné na dokončenie naj-drahšieho a najzložitejšieho úseku Ivachnová resp. Ružomberok – Žilina. Diaľničný úsek v okolí Hubovej začali stavať s prerušeniami už v roku 2010. Rátalo sa s výstavbou dvoch tunelov – Rojkov s dĺžkou 1 810 metrov a 2 989 metrov dlhý Havran. Od vzniku samostatného Slovenska každá vláda deklarovala to isté – diaľnice sú dôležité.


Dokončenie liptovského úseku je v nedohľadne

Ak by v Liptove v čase výstavby prvého úseku, čo súvisí s vybudovaním vodného diela Liptovská Mara, realizovali plány aktuálnym tempom, asi by sme na socialistických plánovačov, národohospodárov, veru nespomínali v dobrom.

Diaľničný úsek od Liptovského Jána po Ivachnovú napriek tomu, že nebol prioritný, je v prevádzke. Pri výstavbe v tom čase nastali aj nejaké komplikácie, napr. spadnutá časť mosta pri Liptovskom Mikuláši, čo humoristi nazvali „mestom padajúcich mostov“.

Vtedy sa nič nikomu nestalo, nešlo o život. Problém sa zdal byť podružný, aspoň v porovnaní s odhaleniami o predražených zákazkách alebo s nevyplatenými živnostníkmi, mzdami, kde na rozostavaných úsekoch pracujú ľudia načierno či 27 dní bez prestávky po 12 hodinách.

Potvrdil to i hlavný inšpektor Inšpektorátu práce v Žiline Rudolf Kubica a vyšlo to najavo v reportáži TA3: „Aj po našej kontrole bolo veľa telefonátov, z akého dôvodu sme tam išli, prečo tam ideme a bránime termínu výstavby atď. Čo bolo prekvapujúce, lebo my si svoju prácu konáme, ako máme.“

Zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti išlo o odozvu ozaj nenáležitú. Kontrolórov obvinili, že komplikujú prácu a zdržujú termíny dokončenia výstavby.

Prvý sedem kilometrov dlhý diaľničný úsek v Liptove, ktorý dali do užívania, nemal v porovnaní s modernými rýchlostnými komunikáciami aktuálne požadované parametre, ani vhodné smerové vedenie.

„Vtedy boli nižšie nároky na infraštruktúry vyššieho dopravného významu. Zodpovedá tomu aj smerový profil diaľnice v okolí Liptovského Mikuláša s menšími polomermi oblúkov,“ povedal generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. V tom čase denne prešlo okolo tisíc áut.


Prvá diaľnica na severe Slovenska

Prečo ako jednu z prvých na Slovensku naplánovali diaľnicu práve v Liptove?

Aj Ľ. Palčák dôvodí, že predovšetkým išlo o zatraktívnenie rekreačnej lokality regiónu, ktorý vďaka prírodným danostiam už v tom čase patril k najnavštevovanejším slovenským destináciám.
Súvis medzi výstavbou Liptovskej Mary je taktiež nezanedbateľný. Vhodne využili sústredené nasadenie pracovníkov, vozidiel, stavebnej techniky a mechanizácie žilinského Váhostavu. Ako sa vraví „zabili jednou ranou dve muchy“.

Výstavba liptovského úseku s dvanástimi diaľničnými premosteniami trvala štyri roky. Podľa dobovej tlače v rámci zemných prác premiestnili na teleso rýchlostnej komunikácie z pracoviska vodného diela skoro 2 milióny kubíkov zeminy. Výstavba 22-kilometro-vého úseku diaľnice Ivachnová – Liptovský Mikuláš – Liptovský Ján úspešne pokračovala. Úsek končiaci v Ivachnovej bol dlhší časť v prevádzke iba v polovičnom profile diaľnice.


Prišiel aj sovietsky maršál Ustinov

Po novom úseku diaľnice z Vojenskej vysokej technickej školy na Kaleník pri Jamníku, kde mali byť inštalované rakety SS 20, sa previezol aj minister obrany ZSSR maršal Dmitrij Ustinov so sprievodom asi tridsiatich vládnych limuzín.

Sedemkilometrový úsek využívali iba tí, čo si chceli na pár minút vychutnať jazdu po diaľnici. Čas jazdy autom medzi Liptovským Jánom a centrom Liptova sa skrátil na polovicu – na 9 minút. Autá tu ale nejazdili 130-kilometrovou rýchlosťou, lebo ju nedosiahli.

V roku 1976 pracovníci košických Inžinierskych stavieb začali s prípravnými prácami na úseku Liptovský Ján – Liptovský Hrádok, kde o niekoľko rokov preklenula údolie Váhu nová dominanta Liptova – vyše kilometer dlhý nadjazd pri obciach Uhorská Vec a Podtureň. V tom čase obyvatelia nekritizovali ani stavby, ani ich zdĺhavú výstavbu.


Boli za, ale aj proti tunelu Korbeľka

V súčasnosti okrem iných komplikujú stavebné práce obyvatelia dotknutých území.

K výstavbe úseku v okolí Hubovej boli dve petície – jedna za postavenie tunela Korbeľka, druhá proti. Ak povedie cez niekoľko kilometrov dlhý tunel, bude úsek dlhý 14 km, ak nie, jeho dĺžka je plánovaná na 15,28 km. Zdĺhavé rozhodovanie ohrozuje realizáciu projektov, najmä využívanie eurofondov.

Samostatnou kapitolou je dopravná situácia v Ružomberku a jeho okolí, s čím súvisí postavenie rýchlostnej komunikácie R1 smerom na Donovaly a B. Bystricu. Aj tu chytáme problém za chvost.

Variant stáročiami preverený cestný koridor spolu s dokončením D1 vítajú samosprávy dolného Liptova. Sú netrpezliví, lebo vedia, že nás dobehla minulosť, veď prvé plány na výstavbu diaľnice medzi Prahou a Košicami naplánovali v roku 1965.

V Liptove sa začalo s výstavbou diaľnice v roku 1972 a po rôznych termínoch dokončenia jeden z posledných stanovili na rok 2019. „Optimistické predpovede“ naznačujú, že v Liptove budeme jazdiť po ukončenom úseku v rok 2025 – to nie je tlačová chyba.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


Najčítanejšie správy

Ružomberok

Derby medzi Černovou a Bešeňovou rozhodol jediný gól

Liptov má v V. lige štyroch zástupcov.

Bešeňová chce vlakovú zastávku

Obec sa projektom zaoberá už niekoľko rokov. Ani jeden z ministrov jej nedal prísľub na financovanie.

Lúžna začala jar víťazstvom, drží sa v hre o postup

Prvé jarné kolo II. triedy prinieslo niekoľko zápasov bohatých na góly.

Mladiství popíjali za garážami

Obyvatelia Riadku zavolali políciu, keď počuli rinčať sklo.

Polícia vypátrala nezvestnú

O pátraní po Štefánii Cickovej z Ružomberka sme vás informovali minulý týždeň.

Blízke regióny

V železiarňach v Podbrezovej tragicky zomrel pracovník

Pracovník spadol cez šachtu na odpad do horúceho železa.

Hokejoví bohovia sa museli zblázniť, Košice končia, Martin ide ďalej

Košice bez semifinále play-off prvýkrát po šestnástich rokoch, Martin sa medzi kvartetom najlepších domácich tímov predstaví premiérovo od jari 2010.

FOTO: Takto sa bojovalo a oslavovalo na martinskom ľade

Skvelé predstavenie aj fotoobjektívom Jara Podhorského.

Odborári sa dohodli s vedením automobilky Kia. Štrajk nebude

Každý zo zamestnancov sa posunie do vyššej mzdovej tarify.

Blatnický hrad opäť po rokoch vykročil z lesa

Mnohí návštevníci Blatnice až teraz zisťujú, že kúsok od nej sa skrýva hrad. Už ho lepšie vidno aj zo vzdialenosti pár kilometrov od obce. Jeho okolie zo strany od Sebeslaviec odlesňujú pre drevokazný hmyz.

Všetky správy

Široký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Poznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Gaulieder mal u seba dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili Mečiarove amnestie, tvrdí poslanec Ján Budaj (OĽaNO).

Nagy po vypadnutí Košíc: Rozhodcovia sú hanbou slovenského hokeja

Košice v šiestom stretnutí podľahli Martinu a nepostúpili do semifinále.

Odmínovací stroj Božena bude potláčať demonštrácie

Celosvetovo najznámejší odmínovací systém Božena dostal špeciálnu modifikáciu, ktorú si všimli i médiá v zahraničí.

Prokurátor Serbin: Neverím, že za zavlečenie niekoho odsúdia

Prokurátor pokladá zrušenie Mečiarových amnestíí za nevyhnutné.

Kam vyraziť