facebook

Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni

Ťažko sa dohútať, čo tak lákalo chudobných aj mocných do podzemia Kriváňa. Hnala ich túžba po bohatstve, rýdzom zlate, hoci toľkí pred nimi zlyhali.

Kôprová dolina a Kriváň.(Zdroj: zdroj - Knižnica Maďarskej akadémie vied © reprofoto: MTA Könyvtára, Kézirattár)

LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.

O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.


Krivý vrchol vraj spôsobili baníci

Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.

„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.

„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.


Odvážne ich volali Kruh šťastia

V západných svahoch Kriváňa a Škaredom žľabe začali Hybania kutať ešte v 15. storočí.

„Ich neúspech neodradil ďalších podnikavých ľudí. Po krátkej prestávke prešli bane do rúk Fuggerovcov, no aj oni sa veľmi skoro prestali zaujímať o Kruh šťastia, ako nazývali svoj Krivánsky banský revír,“ spresnil Bohuš.

„Vo finančnej tiesni štátnej pokladnice upriamil kráľ Ferdinand I. v polovici 16. storočia najväčšiu pozornosť na dolovanie drahých kovov. Zoštátnené fuggerovské bane podriadili v roku 1546 správe komorných majetkov v Liptovskom Hrádku a na Kriváň vyslali skúsených expertov z Banskej Bystrice a zo Španej Doliny.“

Neskôr cisár a uhorský kráľ Maximilián, ktorý sa zaslúžil o rozvoj baníctva v Uhorsku, oficiálne otvoril zlatú baňu, vytvoril Maximiliánovu banskú cestu a stupy. Bolo to obdobie intenzívneho dolovania v krivánskych baniach.


Kópia je v múzeu

Robota v krivánskych baniach bola mimoriadne ťažká a nebolo to iba pre náročný prístup do vysokej nadmorskej výšky. Šachty chlapi razili hlavne ručne, kresali ich.

„Niektoré ručne kresané chodby, kresanice, majú taký nízky profil, že sa museli raziť poležiačky. Výška dobývok len zriedka prevyšuje 1,3 metra,“ opísala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Nezriedka mali banské chodby priemer 70 krát 70 centimetrov. Ťažko si predstaviť námahu, s ktorou v takých úzkych chodbách hľadali drahé kovy. Pre zaujímavosť, kópia vchodu do krivánskej bane sa nachádza vo vynovenom Slovenskom múzu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Od 15. do 19. storočia sa v krivánskych baniach vystriedali viacerí tvrdohlaví dobrodruhovia. Posledným z nich bol v rokoch 1784 až 1811 evanjelický farár zo Štrby Jozef Fornet. Rudu vozil až do Štrby, kde ju spracovával.


Čím hlbšie,tým hluchšie

Krivánske bane vydali dovedna približne 50 kilogramov zlata. Pre porovnanie, kremnické bane vydali v 14. storočí 250 kilogramov. Krivánskeho zlata bolo máličko, ale hovorilo sa, že je najrýdzejšie v celom Uhorsku.

„Dĺžka zrudnených zón je niekoľko desať až sto metrov, ich hrúbka je od 20 do 50 centimetrov. Zlatonosné žily sú šošovkovité, vyplnené kremeňom, niekedy je prítomný pyrit a antimonit. Zlato tvorí prevažne len drobné zlatinky v kremeni od 0,5 do 1,5 milimetra, zriedka vytvára aj žilky. Rýdzosť zlata sa pohybuje v rozmedzí 842 až 976,“ vysvetlila geologička.

Skutočne sa tým radí medzi najčistejšie zlato. Jonáš Andrej Czirbesz poukázal na zvláštnosť krivánskych zlatých žíl.

„Na povrchu sa nachádzajú rudy s vysokou rýdzosťou, s pribúdajúcou hĺbkou sa však neustále znižuje ich obsah až do tej podoby, že nakoniec neostane po zlate ani stopy. Dokonca v ešte väčšej hĺbke sa už nenachádzajú ani rudné horniny a narazí sa na hlušinu, z ktorej je tvorené celé pohorie.“


Zvyšky banského snaženia zostali dodnes

Vo vrcholových častiach Kriváňa sa v súčasnosti nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Dokonca turistický chodník vo viacerých častiach prechádza okolo zavalených baní a kopíruje starú banskú cestu.

Najvyššie položená štôlňa Terézia sa nachádza sotva 50 metrov pod vrcholom Kriváňa, ťažil sa v nej cín. Baníci využívali dokonca kone, ktoré do výšin vynášali potrebné zariadenia. Vstup do nej náhodne objavil strážca Tatranského národného parku Ján Šeleng.

„Zostali tu len zvyšky kamenných prístreškov, krámcov, v podobe rozpadnutých nízkych múrikov a krátke úseky starej baníckej cesty zarastené kosodrevinou,“ povedala Orvošová.
„Dnes sú poväčšine ústia štôlni zasypané a niekoľko storočnú námahu tatranských zlatokopov zotreli vysokohorské podmienky,“ dodala.


Len nevedomec alebo podvodník

Na konci 18. storočia podnikol do Uhorska výskumnú cestu profesor ľvovskej univerzity Baltazár Hacquet, pôvodom Francúz z Bretane. Mal preštudovať tatranskú geológiu, pramene, klímu, rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne ale hutníctvo. Kriváň navštívil v čase, keď už bane nefungovali. O svojej ceste vtedy napísal: „Už na prvý pohľad dá sa zistiť, že to bol omyl, že len nevedomec alebo podvodník mohol tu otvoriť bane, v takomto drsnom a divokom pohorí, ktoré na všetkých stranách má strminy a priepasti.“

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


  1. V centre stavajú polyfunkčný dom (+ VIZUALIZÁCIA) 112
  2. Nevedeli, že porušujú zákon 37
  3. Ľudia bez domova neustále obťažujú zákazníkov supermarketu 33
  4. Ružomberské kalendáre ocenili na súťaži 21
  5. Láska na kolesách: príbeh zákernej choroby a nezlomnej ženy 17
  6. Sheila so zbraňou v ruke kričala, že všetkých pozabíja 16
  7. Cyklistická pozvánka 16
  8. Breh Váhu pri Bešeňovej plánujú spevniť navezením kameňov 14
  9. Čaká nás pingpongový víkend 12
  10. Vyšla kniha o histórii školstva v Liptovskej Osade 10

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Nevedeli, že porušujú zákon

Neznalosť zákona neospravedlňuje.

Ľudia bez domova neustále obťažujú zákazníkov supermarketu

Zákazníci ružomberského Tesca sa sťažujú na bezdomovcov. Od ľudí pýtajú pri pokladniach peniaze a znečisťujú okolie obchodu.

Ružomberské kalendáre ocenili na súťaži

Mesto sa vrátilo k tradícii vydávaniu kalendára po dvojročnej prestávke

Láska na kolesách: príbeh zákernej choroby a nezlomnej ženy

Manželia Barudiakovci. Ján a Alena, Ružomberčania, ktorých príbeh fascinuje tisícky ľudí. On sa stal súčasťou jej najväčšieho sna. Dnes ten sen žijú spoločne. Robia všetko pre to, aby sa Alena po náhlom ochrnutí tela mohla zas postaviť na svoje nohy.

Blízke regióny

Cestu do Jasnej už otvorili

Po včerajších záplavách bola Demänovská dolina neprístupná. Cestu z bezpečnostných dôvodov uzavreli.

Rieka odmyla časť cesty, ľudia bojujú s vodou

Situácia najmä v Demänovskej doline je kritická. Riečka Demänovka sa vyliala, odmyla časť cesty a zatopila niekoľko domov aj chát.

Povodne majú aj druhú obeť

Polícia žiada občanov, aby v žiadnom prípade nehazardovali so svojím životom a nevstupovali do rozvodnených tokov.

Povodne majú prvú obeť

Vytrvalé dažde zdvihli hladiny riek. V regióne vládla mimoriadna situácia.

Voda strhla cestu medzi dedinami

Hladina Štiavnice je v Liptovskom Jáne stále vysoká. Domáci dúfajú, že najhoršie majú už sa sebou.

Všetky správy

Cestu do Jasnej už otvorili

Po včerajších záplavách bola Demänovská dolina neprístupná. Cestu z bezpečnostných dôvodov uzavreli.

Obrovská tragédia v Ochodnici. Dvaja muži zápasili o život, zachránili len jedného

Záplavy na Kysuciach majú prvú obeť. Dvaja muži včera večer spadli do rozbúreného potoka. Jedného sa podarilo zachrániť, druhého vytiahli dnes ráno mŕtveho.

Polícia obvinila ďalšieho kotlebovca z extrémizmu, Mazurekovi hrozí väzenie

Polícia obvinila z extrémizmu už druhého poslanca Ľudovej strany Naše Slovensko.

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš

Reportáž: Boli sme sa pozrieť v Marseille na miesto, ktoré funguje ako európsky veľkosklad pre drogy.

Kam vyraziť