facebook

Legendy z čias socializmu prežili v centre mesta dodnes. Na Ulici M. Madačova

Obyvatelia Ružomberka si zaspomínali na svoje zážitky spojené s ulicou pomenovanou po bývalom mestskom farárovi. Čím bol tento muž výnimočný, že si vyslúžil ulicu a čo o nej hovoria miestni?

November 1989 na Ulici M. Madačova. Prvé zhromaždenie ružomberskej verejnosti sa konalo pri vtedajšom Čedoku. (Zdroj: kniha Ružomberok - monografia mesta)

Ulica Maroša Madačova je jednou z najznámejších ulíc pešej zóny v centre Ružomberka.

Nachádzajú sa na nej známe podniky, niekoľko obchodov a panelák. Donedávna ju zdobila aj fontána, ktorú mesto zlikvidovalo, pretože bola nefunkčná a jej oprava by bola veľmi drahá. Ulicou denne prejde niekoľko stoviek ľudí. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko z nich by vedelo povedať, kto bol Maroš Madačov.

Keďže ide o menej známu osobnosť spojenú s Ružomberkom, rozhodli sme sa ju aspoň stručne priblížiť.

Maroš Madačov je pseudonym katolíckeho kňaza, spisovateľa a národopisného bádateľa Martina Števčeka, ktorý sa narodil v roku 1912 vo Východnej. Školské roky strávil na gymnáziách v Liptovskom Mikuláši a Levoči. Teológiu vyštudoval v Spišskej kapitule. Po vysviacke robil kaplána v rôznych obciach na Spiši, Orave a pod Tatrami. Od roku 1946 bol farárom v Ružomberku. V roku 1953 mu zverili faru v Hubovej.


Odpočíva v Ružomberku

Písal knihy s náboženskou tematikou a knihy pre deti. Venoval sa aj fotografovaniu a filmovaniu. Jeho záľubou bolo aj dokumentovanie rôznych cirkevných a ľudových zvykov. Popri tom prekladal texty z taliančiny, francúzštiny a nemčiny. Zomrel v roku 1980 v Ružomberku, kde ho aj pochovali.

„Maroš Madačov je, bohužiaľ, zabudnutý a zaznávaný. Nechápem prečo, bol to významný človek,“ skonštatoval Radislav Kendera, ktorý mu venoval publikáciu a v porevolučnom období, keď pôsobil ako viceprimátor mesta, sa podieľal na tom, aby po Madačovi pomenovali jednu z ružomberských ulíc.


Ľudia si zaspomínali

Zaujímalo nás, s čím sa Ružomberčanom spája ulica M. Madačova a urobili sme anketu. Viacerí spomínali dlhoročné a už aj legendárne holičstvo, ktoré ešte stále funguje a je symbolom starej školy v tomto odvetví. V tej iste budove postavenej v čase socializmu a dodnes známej ako Čedok je aj sídlo folklórneho súboru Liptov a kultové pohostinstvo „Šnek“. Tento podnik je pre Ružomberčanov tiež neodmysliteľnou súčasťou ulice. Často hovorili aj o fontáne. „Kúpali sme sa v nej a nielen ako deti,“ zaspomínala Marianna.

„Mne ulica príde ako galéria architektúry minulého režimu,“ skonštatoval Matej Mudička. „Komunistický gýč,“ zhodol sa aj Miroslav Kudroň. Zaujímavosťou je, že práve na Ulici M. Madačova sa zhromaždili obyvatelia mesta, keď prvýkrát protestovali v novembri 1989 proti štátnemu zriadeniu.


Dostal pokutu

Emília má Ulicu Maroša Madačova spojenú so stále funkčnou budovou Rozkvetu: „Dole bola kedysi predajňa a hore posedenie pre mládež, kde sa dalo zajesť grilované kurčiatko alebo koláčik s kokteilom.“

Nie celkom príjemnú, ale určite zaujímavú príhodu spomenuli Jozef Mičurda: „Dostal som pokutu za skákanie na bicykli cez korytnačky – tie dva kopčeky z dlaždičiek.“


Nakupovala v papučiach

„Ulica sa volala Nemecká, potom ju premenovali na Ulicu Červenej armády. Pamätám si na mäsiarstvo U Karča, ďalej na pohrebníctvo, krčmu, odkiaľ sme nosili oteckovi v džbánku pivo. Potom tam bol bazár – obchod s lacným tovarom.

Oproti hore schodmi sme chodili do opravovne hodín. Vedľa v dome sa piekli rožky, ktoré zaváňali až ku parku,“ napísala na našej facebookovej stránke Ružomberok Daniela Janík, jedna z našich najvernejších čitateliek.

Júlia Popierová, ktorá na ulici bývala, sa priznala, že chodila nakupovať do Rozkvetu v papučiach. „A nad Rozkvetom bola sála, kde bol prvý „jukebox „s pesničkami za korunu. Bolo to asi pred tridsiatimi rokmi,“ dodala.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


Najčítanejšie správy

Ružomberok

Derby medzi Černovou a Bešeňovou rozhodol jediný gól

Liptov má v V. lige štyroch zástupcov.

Bešeňová chce vlakovú zastávku

Obec sa projektom zaoberá už niekoľko rokov. Ani jeden z ministrov jej nedal prísľub na financovanie.

Lúžna začala jar víťazstvom, drží sa v hre o postup

Prvé jarné kolo II. triedy prinieslo niekoľko zápasov bohatých na góly.

Mladiství popíjali za garážami

Obyvatelia Riadku zavolali políciu, keď počuli rinčať sklo.

Polícia vypátrala nezvestnú

O pátraní po Štefánii Cickovej z Ružomberka sme vás informovali minulý týždeň.

Blízke regióny

V železiarňach v Podbrezovej tragicky zomrel pracovník

Pracovník spadol cez šachtu na odpad do horúceho železa.

Hokejoví bohovia sa museli zblázniť, Košice končia, Martin ide ďalej

Košice bez semifinále play-off prvýkrát po šestnástich rokoch, Martin sa medzi kvartetom najlepších domácich tímov predstaví premiérovo od jari 2010.

FOTO: Takto sa bojovalo a oslavovalo na martinskom ľade

Skvelé predstavenie aj fotoobjektívom Jara Podhorského.

Odborári sa dohodli s vedením automobilky Kia. Štrajk nebude

Každý zo zamestnancov sa posunie do vyššej mzdovej tarify.

Blatnický hrad opäť po rokoch vykročil z lesa

Mnohí návštevníci Blatnice až teraz zisťujú, že kúsok od nej sa skrýva hrad. Už ho lepšie vidno aj zo vzdialenosti pár kilometrov od obce. Jeho okolie zo strany od Sebeslaviec odlesňujú pre drevokazný hmyz.

Všetky správy

Široký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Poznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Gaulieder mal u seba dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili Mečiarove amnestie, tvrdí poslanec Ján Budaj (OĽaNO).

Nagy po vypadnutí Košíc: Rozhodcovia sú hanbou slovenského hokeja

Košice v šiestom stretnutí podľahli Martinu a nepostúpili do semifinále.

Odmínovací stroj Božena bude potláčať demonštrácie

Celosvetovo najznámejší odmínovací systém Božena dostal špeciálnu modifikáciu, ktorú si všimli i médiá v zahraničí.

Prokurátor Serbin: Neverím, že za zavlečenie niekoho odsúdia

Prokurátor pokladá zrušenie Mečiarových amnestíí za nevyhnutné.

Kam vyraziť