facebook

Husitská cirkev prežila na Liptove krátke, ale búrlivé obdobie

Husiti zažili za necelých sto rokov svojej existencie občianske nepokoje, prenasledovanie režimom, vyvlastnenie majetku, súdne spory, návrat a uzmierenie.

Interiér kostola Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade.(Zdroj: Miro Gejdoš)

Založenie farnosti Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade je pozoruhodný a miestami dramatický príbeh. Začína sa v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia za prvej Československej republiky.

Väčšina obyvateľov Liptovskej Osady sa vtedy hlásila k rímskokatolíckej cirkvi, ktorá mala dominantné postavenie v celom dolnom Liptove. Miestny farár Maťašovský sa tešil veľkej obľube medzi veriacimi. Priatelil sa s tiež veľmi populárnym farárom z Ružomberka Andrejom Hlinkom. Horší vzťah mal však s diecéznym biskupom Jánom Vojtaššákom.

„Dostali sa do vzájomného sporu a nakoniec ich to priviedlo pred súd,“ priblížil historik Peter Vítek s tým, že vyvrcholením konfliktu bolo exkomunikovanie Maťašovského. „V roku 1925 mal farnosť v Osade prevziať kňaz Ďaďo, ale ľudia chceli svojho starého farára. Vznikli z toho veľké nezhody,“ dodal.

Prečítajte si tiež:Husiti predali v L. Osade svoj posledný kostol (+ FOTO)

Začiatky boli náročné

Maťašovský sa v roku 1926 rozhodol vstúpiť do nedávno založenej Cirkvi československej. Medzi ľuďmi mal taký vplyv a popularitu, že ho v priebehu roka nasledovalo zhruba tisíc veriacich.

„Bola to taká veľká udalosť, že kvôli nej prišiel do Liptovskej Osady zakladateľ a vtedajší najväčší predstaviteľ československej cirkvi – patriarcha Karel Farský,“ vysvetlil Vítek.

V roku 1928 novú cirkev schválili ružomberské úrady a získala pozemok na stavbu kostola. Postavili ho o štyri roky neskôr. Život konvertitov nebol vôbec jednoduchý. Dostávali sa do konfliktov s ostatnými obyvateľmi.


Posledný náboženský spor

„Mám 12 originálnych dopisov kňaza Maťašovského, v ktorých sa sťažuje, že jedni druhým otrávili vodu, že sa naháňali s vidlami, potom jeho starú mamu vyhnali z katolíckej fary a podobne. Došlo to tak ďaleko, že keď v roku 1931 pochovali na miestnom cintoríne do spoločného hrobu manželov, ženu cez noc vykopali a hodili cez plot cintorína len preto, že bola husitka,“ priblížil situáciu Jan Hradil, biskup Cirkvi československej husitskej.

Historik Peter Vítek označil spomínanú nevraživosť za posledné náboženské nepokoje v rámci Liptova.

Veľkým medzníkom husitskej cirkvi v našej krajine sa stal rok 1939, kedy ju ľudácky režim slovenského štátu zakázal a zhabal jej majetok. Vtedy mala na Slovensku 16 farností.

Počet veriacich rýchlo klesal a napokon nezostal v Liptovskej Osade na dlhé roky ani jeden.


Musíme hľadať to spoločné

„Prvého kňaza sme na Slovensko mohli poslať až v roku 1988,“ povedal biskup Hradil. Na osadskú faru prišiel duchovný s rodinou v roku 2005. Predchádzal tomu súd s obcou o navrátenie cirkevného majetku, teda kostola a fary. Aj keď miestni obyvatelia prijali navrátilcov bez problémov, husitskú komunitu sa im nepodarilo obnoviť.

„Keďže som biskupom pre Slovensko, usúdil som, že by sme sa do Liptovskej Osady nemali vracať v plnom rozsahu, lebo to v minulosti spôsobilo veľa zla. My by sme na kresťanstve mali hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zaujal stanovisko J. Hradil.

V súčasnosti sa už v obci nenachádza ani jeden člen československej cirkvi. Presťahovala sa aj rodina farára. Veriaci sa však chcú z času na čas vracať a stretávať v kostole, ktorý už opäť patrí obci, ale podľa zmluvy ho môžu aj naďalej príležitostne využívať pre svoje potreby.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


Najčítanejšie správy

Ružomberok

Derby medzi Černovou a Bešeňovou rozhodol jediný gól

Liptov má v V. lige štyroch zástupcov.

Bešeňová chce vlakovú zastávku

Obec sa projektom zaoberá už niekoľko rokov. Ani jeden z ministrov jej nedal prísľub na financovanie.

Lúžna začala jar víťazstvom, drží sa v hre o postup

Prvé jarné kolo II. triedy prinieslo niekoľko zápasov bohatých na góly.

Mladiství popíjali za garážami

Obyvatelia Riadku zavolali políciu, keď počuli rinčať sklo.

Polícia vypátrala nezvestnú

O pátraní po Štefánii Cickovej z Ružomberka sme vás informovali minulý týždeň.

Blízke regióny

V železiarňach v Podbrezovej tragicky zomrel pracovník

Pracovník spadol cez šachtu na odpad do horúceho železa.

Hokejoví bohovia sa museli zblázniť, Košice končia, Martin ide ďalej

Košice bez semifinále play-off prvýkrát po šestnástich rokoch, Martin sa medzi kvartetom najlepších domácich tímov predstaví premiérovo od jari 2010.

FOTO: Takto sa bojovalo a oslavovalo na martinskom ľade

Skvelé predstavenie aj fotoobjektívom Jara Podhorského.

Odborári sa dohodli s vedením automobilky Kia. Štrajk nebude

Každý zo zamestnancov sa posunie do vyššej mzdovej tarify.

Blatnický hrad opäť po rokoch vykročil z lesa

Mnohí návštevníci Blatnice až teraz zisťujú, že kúsok od nej sa skrýva hrad. Už ho lepšie vidno aj zo vzdialenosti pár kilometrov od obce. Jeho okolie zo strany od Sebeslaviec odlesňujú pre drevokazný hmyz.

Všetky správy

Široký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Poznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Gaulieder mal u seba dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili Mečiarove amnestie, tvrdí poslanec Ján Budaj (OĽaNO).

Nagy po vypadnutí Košíc: Rozhodcovia sú hanbou slovenského hokeja

Košice v šiestom stretnutí podľahli Martinu a nepostúpili do semifinále.

Odmínovací stroj Božena bude potláčať demonštrácie

Celosvetovo najznámejší odmínovací systém Božena dostal špeciálnu modifikáciu, ktorú si všimli i médiá v zahraničí.

Prokurátor Serbin: Neverím, že za zavlečenie niekoho odsúdia

Prokurátor pokladá zrušenie Mečiarových amnestíí za nevyhnutné.

Kam vyraziť