facebook

Husitská cirkev prežila na Liptove krátke, ale búrlivé obdobie

Husiti zažili za necelých sto rokov svojej existencie občianske nepokoje, prenasledovanie režimom, vyvlastnenie majetku, súdne spory, návrat a uzmierenie.

Interiér kostola Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade.(Zdroj: Miro Gejdoš)

Založenie farnosti Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade je pozoruhodný a miestami dramatický príbeh. Začína sa v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia za prvej Československej republiky.

Väčšina obyvateľov Liptovskej Osady sa vtedy hlásila k rímskokatolíckej cirkvi, ktorá mala dominantné postavenie v celom dolnom Liptove. Miestny farár Maťašovský sa tešil veľkej obľube medzi veriacimi. Priatelil sa s tiež veľmi populárnym farárom z Ružomberka Andrejom Hlinkom. Horší vzťah mal však s diecéznym biskupom Jánom Vojtaššákom.

„Dostali sa do vzájomného sporu a nakoniec ich to priviedlo pred súd,“ priblížil historik Peter Vítek s tým, že vyvrcholením konfliktu bolo exkomunikovanie Maťašovského. „V roku 1925 mal farnosť v Osade prevziať kňaz Ďaďo, ale ľudia chceli svojho starého farára. Vznikli z toho veľké nezhody,“ dodal.

Prečítajte si tiež:Husiti predali v L. Osade svoj posledný kostol (+ FOTO)

Začiatky boli náročné

Maťašovský sa v roku 1926 rozhodol vstúpiť do nedávno založenej Cirkvi československej. Medzi ľuďmi mal taký vplyv a popularitu, že ho v priebehu roka nasledovalo zhruba tisíc veriacich.

„Bola to taká veľká udalosť, že kvôli nej prišiel do Liptovskej Osady zakladateľ a vtedajší najväčší predstaviteľ československej cirkvi – patriarcha Karel Farský,“ vysvetlil Vítek.

V roku 1928 novú cirkev schválili ružomberské úrady a získala pozemok na stavbu kostola. Postavili ho o štyri roky neskôr. Život konvertitov nebol vôbec jednoduchý. Dostávali sa do konfliktov s ostatnými obyvateľmi.


Posledný náboženský spor

„Mám 12 originálnych dopisov kňaza Maťašovského, v ktorých sa sťažuje, že jedni druhým otrávili vodu, že sa naháňali s vidlami, potom jeho starú mamu vyhnali z katolíckej fary a podobne. Došlo to tak ďaleko, že keď v roku 1931 pochovali na miestnom cintoríne do spoločného hrobu manželov, ženu cez noc vykopali a hodili cez plot cintorína len preto, že bola husitka,“ priblížil situáciu Jan Hradil, biskup Cirkvi československej husitskej.

Historik Peter Vítek označil spomínanú nevraživosť za posledné náboženské nepokoje v rámci Liptova.

Veľkým medzníkom husitskej cirkvi v našej krajine sa stal rok 1939, kedy ju ľudácky režim slovenského štátu zakázal a zhabal jej majetok. Vtedy mala na Slovensku 16 farností.

Počet veriacich rýchlo klesal a napokon nezostal v Liptovskej Osade na dlhé roky ani jeden.


Musíme hľadať to spoločné

„Prvého kňaza sme na Slovensko mohli poslať až v roku 1988,“ povedal biskup Hradil. Na osadskú faru prišiel duchovný s rodinou v roku 2005. Predchádzal tomu súd s obcou o navrátenie cirkevného majetku, teda kostola a fary. Aj keď miestni obyvatelia prijali navrátilcov bez problémov, husitskú komunitu sa im nepodarilo obnoviť.

„Keďže som biskupom pre Slovensko, usúdil som, že by sme sa do Liptovskej Osady nemali vracať v plnom rozsahu, lebo to v minulosti spôsobilo veľa zla. My by sme na kresťanstve mali hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zaujal stanovisko J. Hradil.

V súčasnosti sa už v obci nenachádza ani jeden člen československej cirkvi. Presťahovala sa aj rodina farára. Veriaci sa však chcú z času na čas vracať a stretávať v kostole, ktorý už opäť patrí obci, ale podľa zmluvy ho môžu aj naďalej príležitostne využívať pre svoje potreby.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


Najčítanejšie správy

Ružomberok

V jednom z dvoch liptovských derby sa zrodila remíza

Piata liga priniesla v 23. kole dva liptovské derby.

V meste bude škôlka pre deti so špeciálnymi potrebami

Od septembra začne v Ružomberku fungovať materská škola s troma triedami. Jedna z nich bude pre zdravotne postihnuté deti.

Pod Poľanou sa zrodilo prekvapenie kola

Liptovský Hrádok v Detve prekvapujúco remizoval, no Liptovská Štiavnica doma zdolala Fiľakovo.

Okradli ho za bieleho dňa

Vodiča dodávky okradli za bieleho dňa. Jeden zo zlodejov zahodil barlu a utekal ako laň.

Kokava je bod od titulu, derby sa hralo aj o spodok

Všetky triedy finišujú. V jednotke je o víťazovi viac-menej rozhodnuté.

Blízke regióny

V hokeji malo byť dnes jasno. Nie je

Doterajší prezident MHC Martin Michal Taliga v médiách sľuboval, že na dnešnom zasadnutí mestského zastupiteľstva sa verejnosť viac dozvie, ako to s hokejom v Martine bude. Nedozvedela sa nič.

Diaľnica D1 v úseku Turany-Hubová povedie cez tunel

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) vydalo záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a odsúhlasilo stavbu diaľnice D1 v úseku Turany -

VLČINCE: Osemnásťročnej Lucii hrozí doživotie

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Zem tancuje a spieva na Horehroní

V piatok 20. októbra 2017 zažije Aréna Brezno od 19.00 h jedinečný večer.

Všetky správy

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Nemecko zakázalo prespávanie v kamiónoch, vodičom za to hrozia pokuty

Európska komisia chce v najbližších dňoch ukázať nové pravidlá, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov pre vyslaných pracovníkov v oblasti cestnej dopravy.

Peter Veľký zdvihol francúzskeho kráľa na ruky. Macron Putinovi neustúpil

Francúzsky a ruský líder sa stretli v zámku, kde sa rozhodlo o súčasných hraniciach Slovenska a Maďarska.

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Len pár hodín po maturite

Andrea Podmaníková vraj veľkú favoritku rozplakala. Ak je to pravda, to už je iný kaliber rozplakať olympijskú šampiónku, tvrdí.

Daniari vraj pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Stavebná firma Dúha buduje tunel Višňové za 410 miliónov eur

Kam vyraziť